Hvezdáreň on-line

V tomto období sa nám už pomaly zamieňajú zimné súhvezdia jarnými a tak už na večernej oblohe  môžeme vidieť veľmi pekné a názorné súhvezdie Leva s jasnou hviezdou Regulus, hneď v susedstve zľava súhvezdie Panny s alfa hviezdou Spicou a o kúsok ďalej nás určite upúta oranžová a tiež jasná hviezda Arcturus (štvrtá najjasnejšia hviezda na oblohe), ktorá patrí a je alfa hviezdou súhvezdia Pastiera. Určite za námahu stojí vyhľadať si aj veľmi nenápadné súhvezdie Raka, ktoré nájdeme napravo od súhvezdia Leva, pretože v ňom môžeme (vo svetlom nerušených podmienkach) voľným okom vidieť otvorenú hviezdokopu Jasličky, ktorá sa nám bude javiť ako malý obláčik.  Keďže z planét je na oblohe stále iba Venuša, ktorá nám už kraľuje nad západným obzorom niekoľko mesiacov, tak si ju trochu priblížime v jej základných údajoch. Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka) a jej obežná dráha sa nachádza vnútri dráhy Zeme. Je druhá najväčšia planéta Zemského typu. Venuša má veľmi hustú atmosférou, ktorá na jej povrchu udržuje najvyššie teploty spomedzi všetkých planét v slnečnej sústave. Pomenovaná je po starorímskej bohyni lásky. Zvláštnosťou je, že sa otáča opačne ako väčšina ostatných planét, takže Slnko na Venuši vychádza na západe a zapadá na východe. Deň na Venuši trvá 243 pozemských dní, ale okolo Slnka obehne za 224 dní, čo znamená, že deň je tu dlhší ako rok. Na jej oblohe by sme videli takmer 1,5 násobne väčšie Slnko ako u nás na Zemi. Ľudové pomenovania Venuše sú aj Večernica (keď je na večernej oblohe) a Zornička (keď je na rannej oblohe). Venuša bola aj predmetom výskumu planetárnych sond a tak pripájame fotografie výskumu jej atmosféry (japonská sonda Akacuki) a ale aj z povrchu (ZSSR - ruská sonda Venera 13).

   
vizualizácia oblohy 1                                                     vizualizácia oblohy 1 

   
Rak a Jasličky                                                              Venera 13

Venuša