KOS-ka - jedinečný priestor pre umenie, históriu i astronómiu

Vitajte pri zázname rozhovoru z Rádia v Nitre, ktorý sa uskutočnil 13. novembra 2025. V štúdiu zastupovali Krajské osvetové stredisko v Nitre naši kolegovia pani riaditeľka Eva Antošová, pani Marcela Máté, ktorá sa podieľa na projekte Mozaika poznania pre školy, pán Matej Trstenovič za oblasť astronómie a pani Jana Ondrušková za oblasť vzdelávania. V príjemnej atmosfére a pri otázkach redaktora Michala Kožucha kolegovia hovorili o rôznych zaujímavých témach, pričom hlavnou témou bol projekt Mozaika poznania pre školy, s ktorým sme sa uchádzali o podporu v programe Klub darcov Nitrianskej komunitnej nadácie. Rozprávali o tom, ako chcú priniesť do škôl viac tvorivosti, zážitkov a radosti z objavovania vedy, tradičnej ľudovej kultúry, remesiel, divadla, hovoreného slova a ďalších oblastí, ktorým sa Krajské osvetové stredisko venuje. Prajeme vám príjemné počúvanie a zároveň ďakujeme Rádiu v Nitre a Nitrianskej komunitnej nadácii za možnosť predstaviť našu činnosť a tento inšpiratívny projekt.

Michal Kožuch: No, Zuzka, ja dúfam, že počúvaš. Zuzka sa volá, nie? Už môžeme rozprávať. Dievčatá, už môžeme rozprávať. Zuzka, kontrolná otázka! Prídu dievčatá do KOS-ky naspäť a spýtajú sa, aký bývalý štát povedal Michal v rádiu? Uhorsko. Keď to nepoviete, Zuzka, to bude prúser. Žartujeme, žartujeme :) Zdravíme všetkých samozrejme na KOS-ke. Zdravím dievčatá z KOS-ke. Pani riaditeľku, Evičku. Ďakujeme, ďakujeme. To je Evička, ktorú poznám už roky, roky ešte z Agrokomplexu. Nie, skôr ešte z auta, že Volkswagen. Volkswagen, áno. Volkswagen, ja mám Volkswagen. Takže ešte odtiaľ skôr. A potom ešte myslím, že mladý muž spieval.

Eva Antošová: Áno, máme umelca doma.

Michal Kožuch: A podarilo sa preraziť mu?

Eva Antošová: Myslím si, že tým jeho spôsobom áno.

Michal Kožuch: Túto hodinu si budeme veľa hrať nitrianskych umelcov. Zahráme známeho Pavúka. To sa teraz potešila Slávka, lebo tam má synátora. A mnohí ďalší. Ale práve Marcelka je dáma, ktorá má také, v područí, práve túto spevácku súťaž. Čo to je vlastne za súťaž?

Marcela Máté: My sa venujeme predovšetkým speváckym zborom, ale aj individuálnym spevákom, ktorí spievajú a ktorí sú začínajúci. Takže väčšinou sa venujeme mladým talentom a rozvíjame ich talent hlavne. Ide o to, aby sme ich pripravili zadať na tú svoju dráhu, pre ktorú sa rozhodnú. A väčšinou sú to deti, ktoré aj navštevujú základné umelecké školy, ale snažíme sa podchytiť aj talenty na to, aby sa ubrali tou cestou a navštevovali možnože tie základné umelecké školy. Čiže to je také vlastné nejaké prepojenie medzi nami a medzi tými ZUŠ-kami ešte aj. Čiže také premostenie sa snažíme.

Michal Kožuch: Krajské osvetové stredisko má veľký záber. Fakt je tam veľmi široký záber vyslovene. Tam je hudba, umenie, rôzne výstavy robíte, recitačné súťaže.

Marcela Máté: Hovorené slovo, divadlo. Ľudové remeslá.

Michal Kožuch: Divadlo! Tam by som sa našiel v divadle.

Eva Antošová: Úplne, úplne, ja ti normálne do toho skočím, lebo tu sa nedostaneme k slovu. To je pravda. Áno, áno, pri tebe, pri tebe. Ja sa veľmi teším a teda ďakujem za pozvanie, pretože ja som zmenila troška moje nastavenie, ale je pravda, že...

Michal Kožuch: Z biznisu ideš?

Eva Antošová: Z biznisu a z politiky som v podstate išla do kultúry. Myslela som si, že idem do vôd, ktoré sú pokojnejšie, ale to som sa veľmi, veľmi mýlila. Jasné, to som sa veľmi mýlila, ale všeličo sa teda zmenilo od tej doby, čo sme sa nevideli a nepočuli, ale čo zostalo je, že stále pracujem s ľuďmi, stále pracujem pre ľudí a vždy pracujem v oblasti, ktorá má veľké výzvy. A teda kultúra bezpochyby touto oblasťou je. A ja som ale nesmierne rada za tento priestor, pretože keď som nastúpila do tejto pozície riaditeľky Krajského svetového strediska, bola som prekvapená, že na tej Chrenovej, na Fatranskej 3, stojí budova 40 rokov, ak sa nemýlim, možno aj viac, a dokonca ľudia na Chrenovej mnohokrát nevedia, čo toto Krajské osvetové stredisko je. Na druhej strane je paradox, že všetci vedia, kde je Nitrianska hvezdáreň, takže keď niekto doteraz nevedel, tak už vie, že sme v jednej budove a sme jediné osvetové stredisko, pod ktoré spadá táto hvezdáreň, na čo sme veľmi pyšní. Na druhej strane ešte je dôležité povedať a to, možno aj prekvapím teba, ale aj poslucháčov, že za minulý rok sme mali návštevnosť viac ako 17 tisíc, konkrétne presne ti poviem, 17 772 ľudí prišlo do nášho krajského osvetového strediska.

Michal Kožuch: Päť chýba, to by sme mali pekných päť, päť, päť, päť pekných sedmičiek.

Eva Antošová: Áno, áno, áno, ktorí nás navštívili s tým, že naozaj využívajú tie naše ponuky, služby, pretože my sa zaoberáme kvalitným vzdelávaním, kvalitným umením, i keď neprofesionálnym, ale kvalitným. Či je to už v oblasti, ako povedala moja kolegynka Marcelka Máté, v oblasti hudby, tanca, ale aj folklóru. A k tomu by som niečo chcela povedať. Totižto v dnešnom pretechnizovanom svete je naozaj otázka, ako uchopiť naše kultúrne dedičstvo, ako tých mladých ľudí primäť k tomu, aby si všímali, odkiaľ pochádzame, aby sme nezabúdali na našu históriu, na naše korene. A toto premostiť do tohto sveta moderného je veľmi citlivá téma, ale nám sa to darí. Darí sa nám to cez mnohé projekty, cez mnohé aktivity. Myslím si, že folklór má veľký ohlas. Ja som naposledy bola v Jelenci, kde bolo krásne podujatie, Parta moja, parta. A vieš, čo sú party? Tie nádherné, na hlave, čo majú nevesty, tie v podstate tie ozdoby.

Michal Kožuch: Aj ja som to mal. Aj ma odčepčili, počúvaj, normálne, odčepčili ma.

Eva Antošová: A krásne, krásne tradičné kroje sme mohli obdivovať. A napríklad takéto podujatia majú veľký, veľký význam. No a ešte som chcela povedať, že ďalšou oblasťou a máme to aj povinné zo zákona, ale som šťastná, že teda môžem v tejto oblasti pracovať, je vzdelávanie. Je v podstate vzdelávanie v oblasti kultúry a astronómie. A my sme za minulý rok vyvzdelávali dosť veľký počet ľudí, mladých ľudí, deti v školách, ale aj dospelých ľudí v týchto všetkých oblastiach. A ja si myslím, že vzdelaný človek vie oceniť kultúru, a preto sú všetci naozaj u nás vítaní.

Michal Kožuch: Úžasné. Poďte, toto bolo antré. Ja som sa nedostal k slovu, nie ty.

Eva Antošová: To som ešte len začala, počkaj...

Michal Kožuch: No, no do rozprávky ideme, do rozprávky. Je rozprávka, práca v KOS-ke je rozprávka? Asi nie, to financovanie nebude „bůh ví co“, že?

Eva Antošová: No vieš, ja som síce trocha šmrcnutá umeleckou dušou, ale predsa som tam riaditeľka, manažérka, takto to vnímam. A teda moja najväčšia starosť je, ako získať peniažky. A poviem úprimne, že tak ako aj ostatné kultúrne inštitúcie, bojujeme fakt o každé euro. A to euro potom premieňame za hodnoty, akými je umenie a vzdelávanie.

Michal Kožuch: Napríklad aj takéto talenty tam vznikajú, presne tak.

Eva Antošová: A to chcem povedať, že my takto dokážeme objaviť nádherné talenty, ale keby sme tie podujatia nerobili, tak jednoducho k nám nikto nepríde a to je ten začarovaný kruh. Musím povedať fakt úprimne, že nad vodou v nás drží Nitriansky samosprávny kraj, či je to už formou rozpočtových opatrení alebo spolufinancovaním projektov, ktoré robíme. Ale musím a tým aj pozdravujem naše kolegyne, lebo fakt šikovnosťou našich metodičiek v Krajskom osvetovom stredisku sa nám darí aj získať peniažky na činnosť z Národného osvetového centra alebo čiastočne z Fondu na podporu umenia. Len musím povedať aj to, že situácia je mnohokrát tak nepredvídateľná, že my tie naše plánované podujatia urobiť musíme, my ich urobiť chceme. Áno, a nevieme, či dostaneme peniaze a niekedy, a to sa stáva veľakrát, sme aj takzvaní kúzelníci. Ale to tam patrí.

Michal Kožuch: Práve vykradli banku. Volali sme pani Evičke, že či za tým nie je... :) Máte aj nejakých donorov? Či to sa nenosí moc u nás na Slovensku?

Eva Antošová: Áno, ale áno. Ja by som nechala Marcelku povedať práve o tejto nadácii, s ktorou sme začali spolupracovať už dávnejšie. A práve ona je garantkou jedného projektu, preto by som jej teraz dala slovo. Marcelka, nech sa páči.

Marcela Máté: Takže ako hovorila pani riaditeľka, ide o projekt, ktorý sme si podali do Nitrianskej komunitnej nadácie. Táto žiadosť sa týka predovšetkým mladých ľudí, mladých talentov. Predovšetkým ide o deti, ktoré navštevujú základné školy. Čiže požiadali sme Klub darcov o grant, ktorý by nám vedel pomôcť v tomto projekte. Cieľom tohto projektu je priniesť, ja poviem aj názov, je to Mozaika poznania pre školy. A jeho cieľom je predovšetkým priniesť do vzdelávania detí viacej tvorivosti, viacej zážitkov, viacej takej radosti z toho objavovania, takým určitým kreatívnym spôsobom prepojiť tú kultúru, našu kultúrnu ponuku, respektíve teda kultúrnu ponuku Krajského osvetového strediska v Nitre s tou ponukou, so vzdelávaním na školách. My v KOS-ke sme v podstate ako metodicky zabezpečili, respektíve teda sme naplánovali sériu piatich celodenných workshopov pre základné školy, kde sa vlastne deti každý deň ponoria do rôznych svetov, do našich oblastí našej činnosti. Či už je to od astronómie až po výtvarné umenie, dá sa povedať ľudové remeslá, aby som nevynechala žiadnu oblasť, hudba, spev, tanec, folklór, hovorené slovo, divadlo, čiže astronómia, to som už teda spomínala, to je tiež taká dosť nosná časť našej organizácie, keďže o astronómiu je veľký, veľký záujem v súčasnej dobe. Takže deti v podstate dostanú šancu objaviť niečo, v čom vyniknú, v čom sú naozaj dobrí a vlastne my im chceme dať túto šancu. Nepôjde predovšetkým o takéto bežné učenie, ale o vytvorenie niečoho vlastného. My chceme prepojiť tak trochu ten vzdelávací systém na školách s tým našim vzdelávacím systémom, ako som už tak v úvode spomínala, je to už určitá vlastne taká spolupráca aj s tými základnými umeleckými školami. Ja to poviem na takom príklade, že napríklad príde dieťa zo základnej školy, sem k nám na tieto naše workshopy, zistí teda, akým smerom by sa mohlo uberať a potom následne sa tak rozhodne a je to v podstate taký ten dobrý materiál vlastne pre tú základnú umeleckú školu, pretože to dieťa povie rodičom: „mami, proste ma baví táto oblasť, bola som si to vyskúšať, chcem sa prihlásiť na dramatický krúžok na tej ZUŠ-ke, čiže keď sa zaujíma o divadlo alebo o nejaký iný smer, čiže takýmto spôsobom vieme premostiť to vzdelávanie u nás, vzdelávanie na ZUŠ-kach, vzdelávanie na základných školách. Čiže toto je taký ten základný princíp tohto projektu.

Odborní pracovníci Krajského osvetového strediska v Nitre a Nitrianskej hvezdárne spolu s lektormi vytvárajú aktivity, ktoré nechcú deti pohlcovať len takými tými teoretickými poznatkami, ale chceme ich zapáliť najmä tým nadšením. To je také to gro, ktoré chceme dosiahnuť, aby naozaj to poznanie a to vzdelávanie vnímali ako naozaj niečo krásne, ako niečo, čo ich nezaťažuje, čo chcú robiť z vlastnej vôle a aby to vnímali ako niečo zmysluplné. Takže ja to vždy hovorím, taká tá myšlienka projektu a vždy hovorím v súvislosti s týmto projektom je, že Mozaika poznania pre školy nie je len projekt. Je to naozaj také, akési pozvanie objaviť, čo sa stane, ak sa skutočne to vzdelávanie, tá kultúra a to umenie navzájom prepoja alebo spoja, pretože deti, ktoré dnes vzdelávame, inšpirujeme alebo teda motivujeme, sú tou generáciou, ktorá zajtra bude tvoriť náš svet a bude ho naozaj robiť krajším a lepším. Takže toto je naozaj ten náš cieľ a tá myšlienka, ktorá je naozaj veľmi dôležitá v tomto projekte.

Michal Kožuch: Ja som sa normálne zasnil, pekne rozpráva. Krásne. Ja som si zavrel oči, počúvaj, hráš ako tá, čo zaspala, na hrášku, rozprávka normálne... Pekné, fakt, normálne. Celý projekt je taký krásny.

Michal Kožuch: Zlanárili sme deti, skončilo predstavenie Danka a Janka. Ale počúvajte, nenájdete odvahu. Poď, povedz, ahoj mamina. Ahoj mami. No vidíš to, ako sa volá maminka? Lucia. Lucka a čia? Vindišová. Vindišová, ja si myslím, že ju poznám. Lucka Vindišová, to je strašne známe meno. A jak sa ti páčilo predstavenie? Čo? Dobre. Dobre? A chodíš aj do osvetového strediska? Lebo tam je veľa, tam sa tancuje, spieva, kreslí. Čo? Bola si tam už niekedy? Áno. Áno, aj zo škôlky? Aha.

Eva Antošová: Možno boli pozrieť hviezdičky.

Michal Kožuch: No je to možné, že aj hviezdičky boli pozrieť.

Marcela Máté: Alebo si možno niečo boli vyrobiť.

Michal Kožuch: A ty sa ako voláš, moje milované? Julka. Julka, no si ďaleko od mikrofónu, ale nevadí, ja to prekladám. Lucka Vindišová, maminka, toto bola Julka. Ide z predstavenia Danka a Janka. Nemusíš sa báť, je zdravá a živá, prežila to. Páčilo sa ti predstavenie? Áno. Áno, a ktorá bola lepšia, Danka alebo Janka? Obidve.

Dobre moje, ďakujem, veľmi pekne, že si prišla. Dobre? A už môžeš ísť za ostatnými deťmi. A zavri nám dvere, lebo hučíte jak piliňáci. A počkaj, ešte tam ešte jedno. A ty sa ako voláš, moje zlaté? Ja sa volám Lucka. Ty si Lucka, ty si jej mamina? Nie. Ty si Lucka Vindišová, jej mamina? Nie, ja som Chrastinová. No počuj, lebo vyzeráš jak jej mamina, podľa mňa. Normálne, čo? Vy ste kamarátky, najlepšie kamarátky ste, áno? Áno. Dobre moje. A dobre, aj Nelka, tak pozdravíme Nelku. Tak choďte už do škôlky, dobre? A dobre sa učte. Do školy. Vy ste už školáčky? No vidíš, prváčky? Druháčky. No tak toto som neodhadol, že už ste, normálne frajerov. Už frajerov máte, už chápem :) Dobre. Ahojte, pekný deň vám želám. Tak to bola naša mlaď.

Eva Antošová: To je perfektné. Počúvaj, toto bola naša mlaď. Naša budúca klientela, ale už aj súčasná klientela. A nedá mi nepovedať, keď vidím takéto malé dievčence, že vieš, a tu sa zase prejaví ten môj manažérsky postoj, že veľmi intenzívne pracujeme na zavedení bezpečnostného systému v našej budove, pretože budova, to nechcem ani nahlas hovoriť, ale nebola bohvieako ochránená. A keď si zoberieš, že za rok sa tam premelie 17 tisíc ľudí a z toho možno 10 tisíc takýchto detí, alebo koľko... To znamená, že je mojou prioritou, aby tie deti boli v bezpečí. To je dnes alfa a omega. Robím na tom, držte nám palce.

Michal Kožuch: A čo to znamená? Počkaj, do toho ti vstúpim. Čo to znamená tá bezpečnosť? Lepšie zabezpečenie dverí, alebo...?

Eva Antošová: Áno, určite. Keď vojdeš do dverí, zatvoria sa za tebou dvere a ďalší...

Michal Kožuch:  A koniec. Už tam spíš...

Eva Antošová: Nie, že tam spíš, ale ďalší. Návštevník, ktorý nie je vítaný, alebo ktorého nemáme teda nejakým spôsobom zaevidenovaného, sa nedostane, lebo dnes je taká doba, že naozaj musíme dávať pozor a zvlášť na malé deti.

Michal Kožuch: Tam je aj nejaká recepcia?

Eva Antošová: Recepciu nemáme. Všetko stojí peniaze, musíš platiť recepčného, ale máme veľmi pripravený moderný spôsob, ako zabezpečiť celú KOSku tak, aby všetci, ktorí chcú, mohli prísť. A to je jedna vec. Druhá vec je, že ja keď som chodila do KOSky aj predtým, ale až teraz som si začala všímať detaily. Vybavili sme nejaké peniažky zase cez projekty na modernizáciu budovy a verím, že na budúci rok nám pomôže aj Nitriansky samosprávny kraj, pretože keď vstupuješ do hlavného vchodu, ideš do kultúrneho osvetového strediska a máš ošarpanú stenu... Mne každý deň prichádza z toho trocha zle a verím tomu, že sa nám v tom podarí pomôcť. Čiže ja som zameraná aj na tieto praktické stránky, ale je to podľa mňa veľmi, veľmi dôležité.

Michal Kožuch: Predsa len sa spýtam teraz asi Marcelky, tak je to kométa alebo mimozemšťania?

Marcela Máté: Oboje.

Michal Kožuch: No máme problém, však vieme, že máme to. Letí sem nejaká kométa a teda veci tvrdia, že sa chová divne, že je tam problém, že sa chová divne, že začala normálne, že normálne ide, akože keď prichádza k Slnku, tak ten chvost ide ako smerom od nej, však logicky, sa odparuje. Ale táto normálne chvost je k slnku. Ja si myslím...

Eva Antošová: Prepáčte, ja musím jednu vec povedať, kebyže tu máme televíziu, tak nám poslucháči uveria, lenže ako nám teraz uveria, že práve do tejto otázky vstúpili naši astronómovia. Na túto otázku vám odpovedia. Myslím si, že Janka s Maťom.

Michal Kožuch: Dobre, vraciame sa späť do rádia, do štúdia. Rozšírili sme sa. Také malé deti tu zostali. Malý Paľko tu zostal. Z predstavenia. Dobrý deň :) No ale pozor, nie, prišli hvezdári, že? Áno, áno. Takže otázka, sú to mimozemšťania, alebo je to kométa?

Matej Trstenovič: Dobrý deň. Čo? To nevieme. Ja som prišiel v polovici tej otázky, neviem, o čom ste sa bavili.

Michal Kožuch: Ja neviem, jak sa volá, aké je označenie tej kométy.

Matej Trstenovič: Asi tú poslednú, ten atlas, čo teraz je všade. No, ja sledujem prevažne tie vedecké články.

Michal Kožuch: Aj ja vedecké, pozor, ja len vedecké.

Matej Trstenovič: Je to kométa, alebo je to teda mimozemské teleso. No, ale chová sa divne. Kométy sa chovajú divne. Každá kométa, bližšia k Slnku, tak ten chvost ide od slnka. Logicky, lebo sa vyparuje od Slnka. A ona, ten chvost ide k Slnku. Nie od Slnka. Tak si hovoril, to vyzerá, ako by brzdili. Načo by brzdili? Aby nevletel do Slnka? Ona sa chová normálne, štandardne, len na tej kométe môžu vznikať... Ten chvost vlastne vzniká tým, že sa z jej povrchu vyparujú všelijaké plyny a tak ďalej. Takže tam stačí, že nastane nejaký výbuch z jednej strany, tak ju zmení smer trošku. Alebo sa pootočí.

Michal Kožuch: Odborníci, odborníci, odborníci, nie Nový čas. Odborníci povedali, čo je najzarážajúcejšie. Oni samozrejme, ak sú to mimozemšťania, tak sledovali tie veci. My študujeme tie exoplanéty a neviem čo. To isté, že aké plyny sú v tej našej atmosfére. Plyny, ktoré dokážu sa vytvoriť len umelo, nie prirodzenou cestou. A zrazu išli. A keď oni rátajú, že koľko stoviek tých svetelných rokov museli letieť, tak zistili, že pozor, už v tom čase Venuša a Mars tam boli náznaky, že sú obývateľné. V tom čase, kedy vyrazili z tej svojej planéty. A teraz zrazu už aj Zem. A kde je tá kométa? No presne medzi Venušou, Marsom a Zemou. Čiže najlepšie, pozor, je to náhoda. Jedna ku koľko, 300 miliónom?

Matej Trstenovič: Ale stále je to náhoda.

Michal Kožuch: Neverec, neverec, neverec je to. Fakty, treba brať fakty. Dobre, ja sa veľmi ospravedlňujem, vôbec sme sa nepredstavili. Evku a Marcelku áno, môžem meno poprosiť? Matej. Matej, pekné meno. Také neveriacke, že neveriaci Matej. No dobre, Matej. Veľké teda haló samozrejme spôsobuje naša hvezdáreň. A tým, že je veľmi prístupná ľuďom. Ja dokonca v rádiu, ja sa priznám, že teraz bolo nedávno pozorovanie, teraz nedávno, v týchto dňoch, bolo pozorovanie niektorých planét a neviem, či aj Mesiaca nie. A presne od 5. My dokonca dávame, že aké počasie je hlásené, že či budeme mať jasnú oblohu, alebo nebudeme mať jasnú oblohu. Čo je vlastne najzaujímavejšie na práci v tejto našej hvezdárni?

Matej Trstenovič: No pre mňa to je vlastne hlavne to, že komunikujem s ľuďmi o vesmíre. A vyvracanie, vyvracanie z jednoznačných faktov. Aj to sa deje. Ale tá komunikácia vlastne o vesmíre, že aj dnes sme dobehli, teraz sme mali exkurziu a hlavne keď sú školy, že štvrtáci, tí sú veľmi zvedaví. Takže veľa otázok a to je dobré. Človek vždy bol zvedavý, vždy pozeral hore na hviezdy. Áno, skôr aj tí dospeláci sa tak trošku hanbia, že sa spýtajú, že nevedia. Ale tie deti sú také bezprostredné, tie sa opýtajú rovno.

Michal Kožuch: Ako vyzerá vlastne taký bežný deň v hvezdárni? To by vás zaujímalo, jasné, keď príde nejaká návšteva, či školská, alebo do školy. Skôr bežná noc. Bežná noc?

Matej Trstenovič: Áno, príprava je cez deň a potom v noci sa vlastne pracuje, keď máme pozorovanie podľa normálneho programu. Občas, keď je zamračené, tak to musíme posunúť zase, čiže aj tá komunikácia s tými ľuďmi musí byť, aby sme im dali vedieť, že dnes je zamračené, že nebude sa dať tak, ale o dva dni by mohlo byť pekne, tak to presunieme o dva dni. Zase nie každému to vyhovuje. Tak snažíme sa vyjsť v ústrety.

Michal Kožuch: No a keď sa bavíme o hvezdárni ako takej, tak aký najzaujímavejší program z vášho pohľadu? Čo ľudí najviac zaujíma?

Matej Trstenovič: Tak v poslednom čase to boli tie nafukovacie planéty, čo sme mali pred budovou. Toto sme mali zo Žiaru nad Hronom. Vlastne prišli z hvezdárne, priniesli taký veľký nafukovací Mesiac a Mars. Spravili nám k tomu ešte aj prednášku pre návštevníkov a to malo veľký úspech. Aj keď sme to dali niekde na Facebook, alebo takto, tak to bolo také veľmi zaujímavé. Lebo to pekne to ukáže. A sme to naplánovali ešte tak, že aby bola tma, čiže ešte to aj svietilo.

Michal Kožuch: Marcelky sa spýtam, je súčasťou vlastne hvezdáreň a tieto programy vášho projektu?

Marcela Máté: Áno, áno, práve astronómia je tiež jedna z oblastí, ktorá je súčasťou projektu. Tento projekt zahŕňa aktivity, ktoré sa týkajú vesmíru a v spolupráci s Jankou Ondruškovou a Matejom Trstenovičom, ktorí vytvoria aktivity konkrétne v rámci tohto projektu, tak naozaj teda deti sa môžu tešiť aj na rôzne také zaujímavosti aj v tejto oblasti. Áno, áno, je to súčasťou.

Eva Antošová: Ja ešte len dopoviem, ak dovolíte k tomu, tak mi prebehlo hlavou, keď som počúvala našich astronómov, že v podstate mnohokrát je to vlastne pre detičky prvý kontakt s vedou. U nás prídu do Krajského osvetového strediska.

Michal Kožuch: Pozor, pre mňa sklamanie. Ja som teraz zažil veľké sklamanie. Prečo? No s Matejom veľké sklamanie som zažil. Jednoznačné fakty proste.

Eva Antošová: Áno, áno, áno. A ja som veľmi rada, pretože tie deti hravou formou, pútavou formou si tak siahnu na tú vedu vzdialenú mnohokrát aj dospelým. Čiže je to veľmi pekné. My máme zrekonštruovanú, môže Matej povedať, hvezdáreň, čiže sú tam kvalitné prístroje, technológia na vysokej špičkovej úrovni, takže máme sa čím pochváliť.

Michal Kožuch: No, to by ma ale zaujímalo, že keď to vlastne porovnáme, vieme tie najväčšie hvezdárne, ktoré sú aj dokonca, ktoré sú zapojené do nejakého programu sledovania oblohy, kontroly oblohy, aby sme mali tú kontrolu, že keď letí voľačo k nám, naozaj nebezpečné, aby to, a tam viem, že na Havaji sú také observatóriá. Na akej úrovni vlastne v tomto ponímaní, ako to ľudia majú vnímať, na akej úrovni je vlastne naša hvezdáreň?

Matej Trstenovič: Naša hvezdáreň je čisto na popularizáciu. Čiže nie je nasledovanie, že nebezpečenstvo sa blíži? Nie. Tak jak vieš, že to nie je mimozemšťan? Mali sme takú ponuku, že by sme mohli pracovať na nejakom výskume, ale uvidíme v budúcnosti, možno, že sa pridáme, ale momentálne je to tak nastavené, že sme na tú popularizáciu. Čiže prídu návštevníci, môžu sa pozrieť do ďalekohľadu, lebo dá sa to nastaviť tak, že môžu si to pozrieť, čo vidíme v ďalekohľade na telke, máme tam aj telku, ale to pozretie do ďalekohľadu, tým jedným okom otvoreným, to je to, kvôli čomu tam prídu.

Michal Kožuch: Keď si majú predstaviť, napríklad vidím povrch Mesiaca alebo povrch Marsu, normálne, že vidím, čo tam je, ktorý konkrétny kameň si môžem zobrať?

Matej Trstenovič: Na Mesiaci tam krátery a také tie moria, to tam vidieť krásne, ale Mars je príliš ďaleko a je malý. Ale jeho vidieť ako kotúčik pekný, oranžový.

Eva Antošová: A čo taký Jupiter môj? Môj obľúbený, to je moja planéta šťastná.

Matej Trstenovič: Jupiter je úplne nádherný, to je veľký objekt, je pomerne blízko, takže to je super. Aj tie jeho mesiace veľké je pekne vidieť.

Michal Kožuch: No, vraciame sa naposledy, hodina nám ubehla strašne rýchlo, si myslím. Aj keď „strašne“ sa nemá hovoriť, lebo je to význam toho, že je niečo otrasné, ale my stále používame to, hovorovo. Veľmi rýchlo nám ubehla táto hodinka. No a vraciame sa späť, tak to nebudem zdržiavať. Pribudla nám ďalšia dáma do kresla hosťa. Môžem meno poprosiť, ale na mikrofón musíme. Jana. Janka. To je pekné meno, Janka. Úžasné. A teraz Janka, ona je tiež, akože v rámci astronómie?

Jana Ondrušková: Ja som v rámci Nitrianskej hvezdárne, ale nie som astronómka. Nie ste teda astronómka? Nie som vyštudovaná astronómka, ale skôr to tak manažérsky, organizačne. Popularizátorka. Píšem projekty, starám sa o financie, o všetky štatistiky, vyhodnocovacie správy. Keď sú detičky, tak aj tvorivé dielne spolutvoríme s Matejom. Vlastne som taká jeho druhá ruka, lebo všetko by sám nestíhal.

Eva Antošová: Práva či ľavá? Ja musím prezradiť na týchto mojich astronómov, pretože oni patria pod Krajské svetové stredisko, sú to naši kolegovia, že my sa nezhodneme v jednej oblasti, a to je... Čo sa deje? Áno, to, čo si ty načal. Nervy, nervy? Nie, že Matej je vyslovene vedec, a ja mám tendenciu uveriť aj astrológii. Ale to je na ďalšiu hodinku debata, pretože mala by som argumenty...

Michal Kožuch: Ja si viem Mateja predstaviť ako takého toho vedca, taký strohý, v istých veciach. A pri tvojom prejave, že to „jaké rozprávky zas vypráva“.

Eva Antošová: Áno, áno, áno. Ale myslím si, že je to na inú tému, inú debatu. Ja by som... A na tomto vidíš, Miško, aj tvoji poslucháči, že tá kultúra je aj zábavná. Jasné. Ale je to aj, keď prejdeme na takú celoslovenskú oblasť alebo tému, tak tá kultúra je sama o sebe citlivá téma. Ale ja som presvedčená, že aj tá najmodernejšia forma kultúry by mala mať základ postavený na národnom princípe a na kultúrnom dedičstve, o ktorom som hovorila. Pretože tie naše ľudové piesne, folklór, remeslá, tradície, my sa tomuto všetkému venujeme a fakt, ako si myslím, že úspešne, sú predsa nehmotným kultúrnym dedičstvom a tvoria našu identitu.

A na to nesmieme zabúdať. A chcem povedať pre všetkých, že všetci sú u nás vítaní, pretože Krajské osvetové stredisko v Nitre je miestom, kde ľudí spájame. Kde ich na rozdiel od, nebudem menovať koho a čoho, nerozdeľujeme. A každý sa u nás môže realizovať, môže sa rozvíjať. Objavujeme talenty, ako sme už povedali, a môžu si ľudia rozvíjať, najmä mladí ľudia, svoje zručnosti. Vieš, je nesmierne dôležité, že to je taký môj cieľ a môj sen, aby z mladých ľudí nám nevyrástli len konzumenti kultúry, ale aby boli tvorcami kultúry.

Michal Kožuch: To je pekné. Inak my sme hovorili o tom, že tie peniaze idú na ten projekt, aj názov sme povedali, týka sa to školstva, ale tu máme ekonómku. Na čo konkrétne sa použijú? Na čo konkrétne to potrebujete? Na pomôcky? Alebo na nejaké, nejakých ľudí konkrétnych v rámci prednášok? Na čo konkrétne treba peniaze?

Marcela Máté: Tieto financie, by sme veľmi radi použili na honoráre pre lektorov, predovšetkým. Ide o odbornú zložku, aby sme vedeli zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre tie deti. A takisto teda to materiálno-technické zabezpečenie, čiže čo sa týka tých materiálnych pomôcok. Aj rôzne astronomické pomôcky, máme tam zahrnuté aj ľudové remeslá, čiže tam naozaj tiež ide aj veľa toho spotrebného materiálu, ktorý je teda potrebný aj pre tie tvorivé dielne, čiže mnoho iného materiálu, teda to materiálno-technické zabezpečenie.

Eva Antošová: Marcelka, treba dopovedať, že chceme v tomto projekte vyškoliť alebo vyvzdelávať, aby som bola presná, viac ako 300 detí na 5 školách. To je veľký projekt, to nie je, že jedna školička.

Michal Kožuch: No a potom sa objavia tu u nás v rádiu, aj Matej povedal, že už jeden rastie, ďalší talent, čo sa onedlho objaví u nás v rádiu. Je to dôležité. V každom prípade ja vám držím palce, to treba povedať. Ešte raz si povedzme názov projektu, pod ktorým to treba hľadať,  Marcelka. Mozaika poznania pre školy.

Eva Antošová: A mne nedá nepoďakovať samotnej Nitrianskej komunitnej nadácii za možnosť uchádzať sa o túto finančnú podporu v rámci nášho projektu. A samozrejme ďakujeme za každý jeden hlas, ktorý nám môžete dať na stránke Klub Darcov.

Michal Kožuch: OK, tak to boli posledné slova Evky Antošovej, ktorá je pani riaditeľkou našej KOS-ky, nášho Krajského osvetového strediska. Ďakujem Matejovi, ďakujem Janke, ďakujem Marcelke.

Krajské osvetové stredisko v Nitre 13. novembra 2025. Ďakujeme.