Denník vďačnosti
Srdečne pozývame všetkých priaznivcov umenia na autorskú výstavu Kataríny Vido Borguľovej Denník vďačnosti, ktorá bude sprístupnená vo veľkej výstavnej sále KOS v Nitre. Autorka predstaví svoju najnovšiu tvorbu a kolekciu diel uvádza týmito slovami:
„Vďačnosť prináša pokoj aj silu konať pravdivo a je prirodzeným základom hojnosti. Výstava ponúka voľbu: obrátiť pozornosť k veľkým maličkostiam namiesto malicherných velikášstiev – ako k tvorivému gestu, ktoré formuje realitu. To, čo pozornosť dostane, rastie.“
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo 4. decembra o 17.00.
Kurátorka výstavy: PhDr. Marta Hučková Kocianová.
Výstava je pre verejnosť otvorená do 18. decembra 2025, v pracovných dňoch od 10.00 do 17.00.
Príhovor autorky
Milí priatelia, vitajte.
Pred vami stojí jeden veľký obraz a dvadsaťštyri menších. Ústredné dielo nesie názov Pohľad nezaujatého pozorovateľa na mierne napäté stretnutie nositeľov archetypov.
Pri jednom stole sa stretáva rôznorodá spoločnosť, pripravená stráviť čas spolu. To, čo postavy navonok neukazujú, môže divák v tichosti pozorovať. Objavujú sa otázky: Čo sa vlastne deje? Kto je hostiteľ? Kto je pozorovateľ? Ako sa to skončí? A čo sú vlastne archetypy?
Teória Carla Gustava Junga viedla k myšlienke, že v každom z nás existuje pomyselný „vnútorný stôl“, pri ktorom spolunažívajú univerzálne postavy: Hrdina, Tieň, Múdra starena, Dieťa, Strážca, Tvorca…
Raz v sebe cítime odvahu Tvorcu, potom opatrnosť Strážcu, inokedy odzbrojujúcu úprimnosť Dieťaťa. A sú chvíle, keď sa v nás ozve tichý Pozorovateľ, ktorý vidí ďalej než len na povrch. Na nás je, aby sa tento vnútorný tím vedel dohodnúť – a aby v danej chvíli konal ten, kto je najkompetentnejší. Sloboda spočíva v tom, že sme ich „vedúcimi“ my.
Aj v období Vianoc, ktoré zvyčajne spájame s pokojom, sa objavuje široká paleta emócií. To, ako nimi prejdeme, je výsledkom našej vnútornej dohody. Vždy máme na výber. Prajem si, aby sme si tento rok vybrali lásku – v jej výživnej, ochrannej, priateľskej, múdrej, detskej či tvorivej podobe.
Dôležitou súčasťou tohto výberu je aj správna dávka naivity. Naivita je krásna… a zároveň nebezpečná. Je to odvaha veriť v dobro, schopnosť vidieť potenciál tam, kde ostatní vidia prekážky. A dôverovať, hoci svet nás presviedča, že cynizmus je bezpečnejší. Naivitu možno rozdeliť na dva druhy - detskú, vychádzajúcu z nedostatku skúseností a zrelú, vychádzajúcu z vedomého rozhodnutia. Tá druhá nie je slepá. Neľpie na výsledku, užíva si proces. Nevychádza z nevedomosti, ale z odvahy. Nebojí sa veriť, že veci môžu dopadnúť dobre, aj keď to tak zatiaľ nevyzerá. Nebojí sa otvoriť dvere, ktoré by inak zostali zatvorené. Bez nej by nevznikol ani jeden dobrý vzťah dvoch, na začiatku cudzích ľudí, ani jedno umelecké dielo, často ktoré začína neistou čiarou. Bez nej by bol ľudský život cintorínom sklamaných očakávaní a nik z nás by nedostal ani len druhú šancu…
Vďačnosť na obyčajných drievkach nie je náhodou. Je tu prítomná v 24och momentoch, ktoré ma počas prípravy výstavy rozosmiali, dojali, prinútili zastaviť sa či rozplakali. Keď som otvorila priestor, pre spomienky na to krásne, akoby sa vrece roztrhlo. Odvtedy som ich maľovala už len intuitívne, v poradí, aké si vypýtali.
Denník vďačnosti prirodzene rozširuje pohľad na hojnosť. Učí nás všímať si to, čo funguje, čo je živé a čo nás posúva – nie ako prehliadanie nedostatkov, ale ako výživu, ktorá nám pomôže ich zvládať.
Prvý obrázok s názvom Očný klam môže byť malou pripomienkou, že naše vnímanie je často ovplyvnené „klamom“ zamerania pozornosti na to, čo chýba. Želám nám, aby sme svoj pohľad rozšírili smerom k hojnosti, ktorá nás obklopuje a vyjadrili svoju vďačnosť. Pretože hojnosť rastie tam, kde prestaneme porovnávať a začneme vnímať.
Ďakujem vám za pozornosť a prajem nám krásny adventný čas a radostné sviatky!
Príhovor kurátorky
Vážení priatelia umenia,
dnes sa stretávame na vernisáži výstavy maliarky, keramičky a pedagogičky Kataríny Vido Borguľovej, ktorá je v poradí v tomto roku jej treťou samostatnou výstavou v priebehu niekoľkých mesiacov.
Je treba obdivovať jej kreativitu, obrovské tvorivé úsilie, ktorým dokazuje nesmierne bohatý inšpiratívny potenciál v spracovaní rôznorodosti tém i žánrov. V nich pretavuje zažitú empíriu ako základ poznania, ktoré získava prostredníctvom svojho zmyslového vnímania.
Katkin Denník vďačnosti by som tiež nazvala - čas a jeho reflexie. Inými slovami, život je cesta labyrintom. Sú zlomky času, ktoré nás nútia obzrieť sa späť a hľadať negatíva i pozitíva prežitého.
A práve teraz, v čase predvianočnom, adventnom prichádza ku nám duchovné stíšenie, aby sme sa poobhliadli a nachádzali vo svojom bytí silu byť tolerantným nielen voči sebe, ale i blízkym. Tak ako autorka Denníkom vďačnosti.
V dvadsiatichštyroch miniatúrnych maľbách sa vracia do mladšieho veku, do spomienok zobrazením svojich najbližších. Nie strnulým portrétovaním, ale zachytáva ich v každodenných radostných činnostiach, v časových súvislostiach, momentoch ich bytia. S vďakou svojim blízkym v maľbách tlmočí svoju lásku ku nim.
Vieme, že život nie je iba príjemné, vyrovnané a bezkonfliktné plynutie času. Často je aj veľmi náročné, zložité. K nim patria aj medziľudské SPLETITÉ VZŤAHY, ktoré zobrazila vo svojom diele v prírodnom výseku krajiny.
Jej úvahy a ponor do tejto problematiky má však oveľa hlbšie filozofické výpovedné aspekty vzťahových situácií a prežívania. Túto výpoveď fabuluje i v spomenutej veľkoplošnej figurálnej akrylovej kompozícii.
Opäť, na prvý pohľad vnímame priateľov sediacich okolo stola zdá sa, že v kamarátskej debate, komunikácii zodpovedajúcej tomuto predvianočnému obdobiu. Avšak, i v tomto diele rieši krajné medziľudské vzťahové situácie a rozhovory.
Tomuto artefaktu priradila príznačný názov POHĽAD NEZAUJATÉHO POZOROVATEĽA NA MIERNE NAPÄTIE STRETNUTIA NOSITEĽOV ARCHETYPOV. Napätú drámu tlmí gestickou statikou v reálnom prostredí. Do sujetu vnáša psychologizujúcu empatiu, ktorej cieľom je porozumenie.
Harmonizáciou kompozície obrazovej plochy dosiahla zaradenie deja do výtvarnej súvislosti. Tvarovú a priestorovú logiku úmyselne deformuje do nového kompozičného celku. Naratívnosť obrazovej plochy sa tak stáva skutočnou scénou, na základe ktorej možno písať ľudský príbeh.
Autorka vo svojej tvorbe prechádzala rôznymi témami, ktoré odrážali etapy jej života – ženstvo, vzťahy, materstvo, deti. V posledných rokoch sa jej ťažiskom stala krajinomaľba, ktorú môžete vidieť vo vedľajšom výstavnom priestore.
Jej rukopis je charakteristický otvorenosťou k procesu a hľadaním autentického výrazu. Silným zdrojom inšpirácie je pre ňu príroda svojou prítomnosťou a premenlivosťou, no zároveň autorka zostáva otvorená novým témam, ktoré ju oslovujú a vedú k ďalšiemu objavovaniu. Hľadá esenciu zobrazovaného vyjadrením cez skratku a prácu so škvrnou.
Jej tvorivý proces prechádza fázami hravosti, chaosu, hľadania, ničenia a sústredenej práce. Prirovnáva ho k životu.
Mgr. Katarína Borguľová (*1969)
výtvarníčka a pedagogička
Katarína Borguľová študovala v rokoch 1988 – 1992 špeciálnu pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Už v diplomovej práci s témou Absurdita ako základná ľudská problémová situácia, ktorú spracovala v tesne porevolučnom období, sa prejavil jej filozofický prístup a hľadanie hlbších otázok ľudskej existencie. Tento smer sa postupne pretavil do jej umeleckej a tvorivej cesty. V rokoch 2004 – 2007 absolvovala nadstavbové štúdium na Súkromnej škole úžitkového výtvarníctva v Topoľčanoch, odbor ručné spracovanie textílií. Následne rozšírila svoju odbornosť o dvojročný akreditovaný výcvik v arteterapii u prof. Jaroslavy Šickovej v o.z. Terra Therapeutica, ktorý ukončila v roku 2014. Práve tam sa systematicky zoznámila s liečivým potenciálom kresby, maľby aj hliny, ktorý uplatňuje v terapeutickej a v pedagogickej praxi, ako individuálne, tak aj v rôznych skupinových projektoch. V roku 2019 založila v Nitrianskych Hrnčiarovciach výtvarný ateliér pre deti Ateliér Hrnček, ktorý neskôr rozšírila aj o keramické kurzy pre dospelých. V roku 2025 úspešne ukončila bakalárske štúdium výtvarnej edukácie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Tema jej bakalárskej práce znela Teoretická a praktická interpretacia diela Paula Cézanne. Následne bola prijatá na Dvojročné doplnkové štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, do ateliéru maľby Delta. Popri štúdiu a pedagogickej činnosti sa aktívne venuje umeleckej tvorbe. Svoje diela prezentovala na viacerých skupinových výstavách, napríklad v Nitrianskej galérii Bunker a v súčasnosti vystavuje v menších galériách na Slovensku. Jej práce sú zastúpené aj v súkromných zbierkach. Dlhodobo sa zúčastňuje súťaže Výtvarné spektrum, kde pravidelne získava ocenenia a čestné uznania v okresných, krajských aj celoštátnych kolách.
Autorka žije a tvorí v Hrnčiarovciach pri Nitre.
Nitra 4.12.2025
PhDr. Marta Hučková Kocianová
Pozrite si niekoľko fotografií z vernisáže
Denník vďačnosti
