Pavel Števčík - INKštinkty
autorská výstava výtvarných diel Pavla Števčíka
kurátor výstavy: Daniel Szalai, akad. maliar
V mene Krajského osvetového strediska v Nitre a autora vás pozývame na výstavu umeleckých diel, autentických záznamov, tvorených tušom. Slovami kurátora: „Tuš kvapnutý vo forme fľaku, razantnej linky, vizualizuje gestický tvar autorových záznamov, z mnohých chvíľ každodenného života v odľahlom priestore, kde sa človek, zviera, príroda spoliehajú jeden na druhého... zo zobrazených sa stávajú symboly, ktoré znamenajú viac, než len strom, kôň, stráň, žena, stĺp, cesta..."
Výstava sprístupnená verejnosti od 5. júna, v pracovných dňoch od 10. 00 do 17. 00, do 25. júna 2025.
INKštinkty
Keď sa niekedy po roku 2000 pýtali Miroslava Zikmunda, či by šiel opäť na tie miesta, ktoré prešli s Jiřím Hanzelkom odpovedal, že nešiel. „Obával bych se“ povedal, „že bych nevědel na tom místě opět žasnout“.
Podľa slovníka, slovo žasnúť, znamená - prejavovať veľké prekvapenie, veľmi sa čudovať a podobne...
(vylučujem v tejto chvíli spájať tento význam s negatívom) Myslím si, že to pozitívne žasnutie je výsada tých, ktorí dokážu v určitej chvíli so skromnosťou, úctou reagovať na nesmierne bohatstvo, ktoré môže jedinec prežívať.
Takým človekom je aj Pavel, ktorého vizualizácie nás tu obklopujú. Zobrazujú drobné chvíle, ktoré dáva život okolo každého z nás. Možno nemáme čas, aby sme si toho všimli, Pavel má, respektíve si čas nájde. A zaznamenáva jednotlivé okamihy, ako ľudské oko, ktoré mrknutím prežije jeden vnem svetla. Je to záznam jedného nádychu a výdychu, jedna chvíľa, ktorá sa vo forme fixácie na papier dostane z času do večnosti.
Pavel si vybral z mnohých, tú adekvátnu techniku na tento záznam okamihu. Techniku maľby tušom. Jej valérmi, rozpíjaním, fľakmi, energickými linkami a gesticky vyjadrenou expresívnou hravosťou, ktorú tak bravúrne ovládal a prezentoval po stáročia vzdialený východ. Šťastný výber techniky má podstatnou mierou zásluhu na tom, že sa nepúšťa do farebných kompozícií, ktoré by tento druh výpovede komplikovali. Monochrómna čistota farebnosti, v odtieňoch modrej, či čiernej, zaisťuje tú ušľachtilú čistotu výpovede, ktorú dáva čiernobiela fotografia, ale aj chvíľa, keď sa stmieva a sila farieb mizne.
V prípade zobrazovania krajiny, je to úcta k zobrazovanému, pretože jej farebnosť je aj tak nenapodobiteľná. Vďaka tejto monochrómnosti sa zobrazený predmet, objekt, priestor, stáva čistým náznakom tej chvíle, ktorú Pavel prežíva. V čom sa stávajú vyjadrené zobrazenia bohatšími a vzácnejšími, než len holý záznam? Je to pamäť, spomienka, asociácia človeka, ktorý s mnohými zobrazenými prišiel a prichádza do styku. Hovorím náročky zobrazenými, pretože sú to rôzne veci, situácie, priestory, aj ľudia. Všetky sú veľmi osobné. Príroda - stromy, stráň, sad, lúka, ktorú notoricky pozná, lebo je jeho súčasťou. Potom sú tu veci, ktoré vytvoril človek - cesta, elektrické stĺpy, deliace ohrady... sú to línie poznania, informácií a istôt, na ktoré sme odkázaní. V neposlednom rade sú to zvieratá a ešte vzácnejšie osoby, ktoré majú osobitné miesto v jeho živote.
Všetky tieto spomenuté „veci“ sú aj samotnými symbolmi, ktoré znamenajú omnoho viac, než len určitú existenciu záznamu. Spolu vytvárajú esenciu o človeku a o svojom okolí, v tichosti a spolupatričnosti. Je nám dobre, že ich môžeme vďaka Pavlovým záznamom maliarskym, aj literárnym poznať... a žasnúť nad nimi.
Daniel Szalai, akad. maliar
kurátor
